Teoretická fyzika

Teoretická fyzika je časť fyziky, ktorá hľadá a formuluje všeobecné zákony, princípy a teórie, z ktorých deduktívnou cestou vyvodzuje nové poznatky. Základom teoretickej fyziky je dodnes klasická mechanika. Používa matematické modely a abstrakcie, pomocou ktorých sa pokúša vysvetľovať prírodné fenomény. Jej jadrom je matematická fyzika,^{[note 1]} hoci sa taktiež používajú aj iné konceptuálne techniky. Cieľom je racionalizovať, vysvetliť a predikovať fyzikálne fenomény. Pokrok vedy vo všeobecnosti závisí na súhre medzi experimentom a teóriou. V niektorých prípadoch teoretická fyziky používa štandardy matematickej rigoróznosti, pričom dáva len málo dôrazu na experimenty a pozorovania. Napríklad, pri rozvoji špeciálnej teórie relativity sa Albert Einstein zaoberal Lorentzovými transformáciami, ktoré ignorujú invariant Maxwellových rovníc, avšak očividne ho nezaujímal Michelson-Morleyho experiment ohľadom prenikania Zeme cez luminoferózny éter. Na druhej strane, Einstein dostal Nobelovu cenu za vysvetlenie fotoelektrického efektu, čo bol predtým experiment, ktorému chýbala teoretická formulácia.